AI...
Narazili ste v poslednom čase na pojem umelá inteligencia a neviete, čo si pod ním predstaviť? Alebo by ste o ňom chceli zistiť viac podrobností? V tomto článku sa dozviete, čo je umelá inteligencia, aké má druhy, v akých oblastiach nachádza svoje uplatnenie a aké výhody či nevýhody si so sebou nesie jej používanie. Tak poďme na to!
Strojové učenie je metóda, ktorá umožňuje strojom, systémom a robotom učiť sa z údajov, hľadať v nich vzorce a súvislosti a zdokonaľovať svoje schopnosti bez nutnosti ručného programovania.
Umelá inteligencia má obrovský potenciál a umožňuje zjednodušiť množstvo zložitých činností, simuluje totiž úroveň ľudskej inteligencie a správanie. Jej rozvoj otvára nový svet možností v mnohých odvetviach, či už ide o medicínu, ekonómiu, priemysel alebo napríklad umenie a kreativitu, o tom si môžete prečítať viac podrobností nižšie.
Umelú inteligenciu môžeme rozdeliť do troch kategórií, pričom zatiaľ existuje iba jedna jediná.
Obmedzená umelá inteligencia (AI) – odkazuje na schopnosť počítačového systému plniť úlohy lepšie než človek, ale iba v určitých, starostlivo definovaných situáciách. Je to zatiaľ najvyššia technológia, ktorú ľudstvo dokázalo vytvoriť. Je to teda jediná technológia, s ktorou sa môžeme stretnúť v praxi. Či už v autonómnych vozidlách, hlasových asistentoch vo smartfónoch atď.
Všeobecná umelá inteligencia (AI) – popisuje schopnosť prekročiť úroveň ľudskej inteligencie a vykonávať rôznorodé úlohy, ako je porozumenie abstraktných konceptov, učenie sa nových vecí, rozpoznávanie a riešenie problémov a mnoho ďalšieho. Doposiaľ ide iba o teoretický koncept, keďže dosiahnutie tejto úrovne stále predstavuje výzvu pre výskumníkov v odbore umelej inteligencie. Tento typ ale môžete vidieť vo filmoch, kde sa objavujú roboti s vedomím, ktorí rozhodujú o svojom konaní.
Umelá superinteligencia (ASI) – táto umelá superinteligencia by prekonala ľudí vo všetkých oblastiach. Mala by byť schopná premýšľať a uvažovať na úplne inej úrovni než ľudia, a to s extrémnou rýchlosťou a efektivitou.
Umelú inteligenciu môžeme rozdeliť do troch kategórií, pričom zatiaľ existuje iba jedna jediná.
Obmedzená umelá inteligencia (AI) – odkazuje na schopnosť počítačového systému plniť úlohy lepšie než človek, ale iba v určitých, starostlivo definovaných situáciách. Je to zatiaľ najvyššia technológia, ktorú ľudstvo dokázalo vytvoriť. Je to teda jediná technológia, s ktorou sa môžeme stretnúť v praxi. Či už v autonómnych vozidlách, hlasových asistentoch vo smartfónoch atď.
Všeobecná umelá inteligencia (AI) – popisuje schopnosť prekročiť úroveň ľudskej inteligencie a vykonávať rôznorodé úlohy, ako je porozumenie abstraktných konceptov, učenie sa nových vecí, rozpoznávanie a riešenie problémov a mnoho ďalšieho. Doposiaľ ide iba o teoretický koncept, keďže dosiahnutie tejto úrovne stále predstavuje výzvu pre výskumníkov v odbore umelej inteligencie. Tento typ ale môžete vidieť vo filmoch, kde sa objavujú roboti s vedomím, ktorí rozhodujú o svojom konaní.
Umelá superinteligencia (ASI) – táto umelá superinteligencia by prekonala ľudí vo všetkých oblastiach. Mala by byť schopná premýšľať a uvažovať na úplne inej úrovni než ľudia, a to s extrémnou rýchlosťou a efektivitou.
Umelá inteligencia nepredstavuje módny výstrelok tohto roku. Samotný koncept vznikol už v polovici 20. storočia, keď sa začali objavovať prvé myšlienky na vytvorenie stroja, ktorý by dokázal simulovať ľudskú inteligenciu. Po prvýkrát sa umelá inteligencia dostala k širokej verejnosti v podobe chatbotu, a to už v 60. rokoch minulého storočia.
Toto sú len niektoré z oblastí, v ktorých sa umelá inteligencia používa. V budúcnosti sa očakáva ešte širšie využitie umelej inteligencie, napríklad v oblastiach ako robotika, vesmírny priemysel, energetika, poľnohospodárstvo, vzdelávanie a mnoho ďalších. S rozvojom AI môžu byť objavené nové a inovatívne spôsoby, ako využívať túto technológiu na zlepšenie ľudského života.
Umelú inteligenciu ale v posledných mesiacoch „preslávili“ predovšetkým pojmy ako je AI art a AI chatbot. Najväčší hráči v oblasti vývoja umelej inteligencie vypustili do sveta svoje diela a dovolili tak širokej verejnosti otestovať ich v plnej paráde. Sociálne siete naprieč celým svetom zaplavili snímky, ktoré vytvorila umelá inteligencia.
Umelá inteligencia, ktorá sa zameriava na vizuálnu tvorbu, dokáže za niekoľko sekúnd vytvoriť obrázky s vašou podobou, ale premenia ich na umelecké dielo aj akékoľvek vaše myšlienky. Webových stránok, na ktorých nájdete tieto služby, je nespočet, a väčšina z nich má obmedzený obsah zadarmo. Stačí potom teda napísať pár kľúčových vlastností a za niekoľko sekúnd máte umelecké dielo hotové.
Aby ste si mohli o umení umelej inteligencie spraviť vlastný obraz, požiadal som ju, aby vytvorila kubistické dielo, na ktorom bude dievča so psom pri západe slnka. Tak posúďte sami.
S rozšírením umelej inteligencie medzi verejnosťou prišlo aj k pomyselnému „rozdeleniu spoločnosti“ na dva tábory. Jedna strana barikády je absolútne uchvátená pokrokom, ktorý s umelou inteligenciou prichádza. Druhá k nej zaujíma konzervatívnejší postoj podložený rizikami, ktoré so sebou AI nesie. Experti hovoria o mnohých témach:
Vzhľadom na to, že sa umelá inteligencia vyvíja raketovou rýchlosťou, denne sa vyskytujú nové otázky, ktoré súvisia s negatívnym dopadom AI na spoločnosť. Existuje diskusia o tom, či môže umelá inteligencia prevziať kontrolu nad ľudstvom a spôsobiť katastrofické scenáre, ako sú tie, ktoré sa objavujú vo filmoch. Tento koncept je známy ako „existenciálne riziko“ alebo vyššie spomenutá „superinteligencia“.
Mnoho spoločností a organizácií pracuje na formulácii etických štandardov, ktoré stanovujú zásady pre vývoj a používanie umelej inteligencie. Tieto zásady sa zameriavajú na ochranu súkromia a bezpečnosti, zaistenie transparentnosti a zodpovednosti a minimalizáciu diskriminácie.
Spoločnosti investujú do výskumu a vývoja umelej inteligencie, aby mohli lepšie porozumieť tomu, ako funguje a aké má limity a riziká. Tieto informácie môžu byť použité na vytvorenie lepších modelov a algoritmov, ktoré ich riziká minimalizujú.
Niektoré krajiny a ich vlády sa snažia obmedzovať používanie umelej inteligencie pomocou zákonov a nariadení. Tieto zákony môžu určovať, aké údaje môžu byť zhromažďované a používané. Niektoré zákony tiež stanovujú požiadavky na transparentnosť a zodpovednosť v oblasti umelej inteligencie.
Spoločnosti sa snažia zvyšovať povedomie o umelej inteligencii a o jej hrozbách aj prínosoch. Vzdelávacie programy a školenia môžu pomôcť ľuďom lepšie porozumieť tomu, ako umelá inteligencia funguje a aké sú jej dôsledky, zároveň aj minimalizovať obavy o etických problémoch spojených s umelou inteligenciou.